V lete 1937 rozhodlo ROP doplniť opevnenie Petržalky ďalšími piatimi malými pevnosťami, ktoré svojou paľbou posilňovali najohrozenejší stredný úsek fronty a tvorili vlastne druhú časť obrany. Tri z týchto pevností (B-S-1,3 a 5) boli štandardné „řopíky“ typu A, zvyšné však boli veľmi zaujímavé.
Objekt B-S-2 bol úkrytom pre bežný pechotný protitankový kanón, ktorého bojové palebné postavenie malo byť vytvorené v blízkosti úkrytu poľným spôsobom až v dobe napätia a to tak, aby kanón mohol účinne obstreľovať viedenskú cestu aj železničnú trať. V úkryte sa myslelo aj na provizórne ubytovanie obsluhy kanóna a na uloženie streliva. Pobyt osádky musel byť skutočne len dočasný, pretože výška miestnosti bola len130 cm. Úkryt bol takmer celý zapustený pod úroveň okolitého terénu a bol opatrený núdzovým východom, uzavretým počas mieru 30cm hrubým tehlovým murivom, z vonkajšej strany zahádzaným zeminou. V roku 1938 bol tento typ prijatý ako jeden z typových bojových objektov pre poľný kanón a označený „K-5“.
B-S II označovaný aj ako LO vz. 37 H je jediný na Slovensku v bratislavskej Petržalke
Týmito písmenami boli označené delostrelecké objekty ľahkého opevnenia vzor 37. Všetky mali byť určené pre bežný 3,7cm protitankový kanón (KPÚV – kanón proti útočným vozidlám).
Dátum betonáže:
4 – 5. november 1937
Leave a Reply