Partneri – zľavy pre členov

















Army shop ARMY ORIGINAL sa zaoberá internetovým predajom maskáčov a maskáčových doplnkov rôznych armád


armyshop, military, outdoor, airsoft, E-ARMY






















Army shop a army výpredaj








Zľavy sú poskytované
na členský preukaz.

Pri on-line nákupoch uvádzajte
žiadosť o zľavu do poznámky
v objednávke spolu s Vaším
členským číslom.

Pre členov





Zabudli ste heslo?

Bunkre z obdobia 1. sv. vojny “KAVERNY”

Prvá svetová vojna vypukla 28. júl 1914 a skončila 11. november 1918 v priebehu tejto vojny budovalo ministerstvo vojny tieto delostrelecké úkryty (kaverny)

OLYMPUS DIGITAL CAMERA Bunkre nazývané aj kaverny slúžili predovšetkým ako úkryt pre delostrelcov a uskladnenie munície. Obrana Bratislavského predmostia bola realizovaná formou samostatných delostreleckých postavení, sústredených do oporných bodov delostreleckých kaverien.

Tieto delostrelecké kaverny boli postavene tak , aby bránili mesto zo všetkých strán. Boli stavané na výšinách s dobrým výhľadom . Kaverny tvoria podzemné úkryty s vybetónovaním vchodom sú dlhé 3 až 18 metrov  a  vo nečine prípadoch majú jeden až dva núdzové východy ktoré tvoria šachty s kovovým rebríkom Ďalej sú lomené chodby.Stavebný materiál je jednoduchý betón s drveným kameňom. Kaverny majú jeden až päť vchodov.Zo stavebného hľadiska ich možno rozdeliť na 2 typy. Typ 1 je vylámaný v skale banským spôsobom a následne vnútri vybetónovaný. Osvetlenie je riešené kovovými držiakmi, upevnenými do stien objektu. Kaverny tohto typu sú stavebne dokončené len v lokalitách Kamzík a Rösslerov lom. Z hľadiska dokončenosti objektov je zrejmé, že betonáž postupovala od východu na západ, keďže najpravdepodobnejší príchod protivníka sa očakával z východného smeru. V priebehu ďalšej výstavby sa zrejme z nedostatku času rezignovalo na kompletnú betonáž objektov, vybetónovaná je iba vstupná časť, zvyšok objektu je iba vylámaný v skale. Držiaky na osvetlenie sú v týchto prípadoch zasadené priamo do skaly. Zatiaľ sa nám podarilo odhaliť 51 takýchto kaverien v Bratislave , zistili sme že nad Wolfstalom v Rakúsku ich bolo tiež zopár

Typ 2 bol stavaný povrchovým spôsobom, t.j. kaverna bola postavená vo výkope a následne zahrnutá zeminou. Steny sú kamenné s betónovou výplňou. Strop je tvorený železnými traverzami. Kaverny tohto typu nemajú núdzový východ. Osvetlenie je riešené výklenkami v stenách. Všetky kaverny tohto typu sú stavebne dokončené.Tieto Kaverny neboli nikdy využité na svoj účel v prvej svetovej vojne

Je veľká škoda , že v týchto kavernách prebývajú bezdomovci a zvláčajú tam bordel, mohli to byť pekné pamiatky.

 

Opevnenie Bratislavy

I. svetová vojna

 

 

 

 

Na opevnenie Bratislavy v prípade vojny rozmýšľalo  rakúsko-uhorské ministerstvo vojny už v roku 1902. Zamýšľalo sa vtedy vybudovať predmostie len na severnom brehu Dunaja s čisto defenzívnou úlohou:

-          zaistiť dunajský most

-          umožniť zo severného brehu ústup jednej vyššej jednotky na južný breh

Na južnom brehu mala byť umiestnená len jedna batéria s úlohou bočne postreľovať obranné postavenie  na západ od Bratislavy.

Predmostie malo byť vybudované na zvláštny rozkaz HV. (ministerstva vojny) v prípade vojny s Ruskom. Malo byť spravené ako poľné opevnenie za 8 týždňov.

 

                                                               1905.

 

V tomto roku bol veliteľstvom 5. zboru (Bratislava) ministerstvom vojny predložený generálny projekt zamýšľaného opevnenia.

 

                                                                1911.

 

Začiatkom roku 1911 prijalo rakúsko-uhorské ministerstvo vojny plán opevnenia dunajskej línie. Toto opevnenie malo byť uskutočnené až v mobilizácii a malo čeliť všetkým možným vojnovým eventualitám. Týkalo sa opevnenia miest (predmostia): Kremže, Tullnu, Viedne, Bratislavy, Komárna a Budapešti. Okrem toho mali byť zaistené mosty: V Linci, Steyreggu, Mauthausene, Wallsee a Greine.

Od apríla až do júla 1911 bola vyslaná komisia, ktorá po predchádzajúcom štúdiu vo Viedni predviedla prieskum uvedenej dunajskej línie a vypracovala do septembra1911 pre ministerstvo vojny príslušný návrh.

 

                                                                 1912.

 

V tomto roku dalo ministerstvo vojny veliteľstvu 5. zboru v Bratislave pokyny na vypracovanie podrobného návrhu na opevnenie Bratislavy. Úloha pevností bola stanovená pre vojnovú posádku takto:

-          zahájiť bratislavský prechod cez Dunaj proti nepriateľskej poľnej armáde

-          zaistiť vyrazenie jednej vyššej jednotky – podľa vojnovej situácie – buď zo severného brehu alebo z južného brehu Dunaja

Bezpečnostná posádka mala aspoň znemožniť nepriateľské nájazdy a spoľahlivo zaistiť most proti sabotáži.

Opevnenie severného brehu malo byť prevedené za 10 týždňov a južného brehu za 8 týždňov.

 

                                                                      1913.

 

V decembri predkladá veliteľstvo 5. zboru (Bratislava) ministerstvu vojny generálny projekt na opevnenie Bratislavy.  (Na tomto návrhu pracoval ako major arm. gen. v. v. Škvor.)

Opevnenie malo byť vybudované poľným spôsobom ako jediný pás osamotených ohnisk odporu. Palebné postavenia batérií bola väčšinou priamo v ohnisku odporu, niekde aj hlbšie v medzere medzi nimi. Pre štvrtinu posádky mali byť vybudované úkryty, pre polovicu posádky domy k bývaniu v dobe pokoja.

Autor návrhu posudzoval terén takto:

Severná fronta: Najrýchlejší úspech sľubuje útočníkovi postup v smere chrbta Karpát – aj preto, že smer je najjednoduchší. Tu je najdôležitejší Kamzíči vrch, ktorý  je najviac dosiahnuteľný od G. Pfefferberg.

Juhovýchodne od Karpát sú podmienky pre obranu veľmi dobré. Všade je ďaleký dostrel.

Devínska Kobyla a juhovýchodné svahy umožňujú skryté  a dosť pohodlné priblíženie sa  k Bratislave.

Južný front ovláda Kӧnigswart. Pri každej akcii na južnom brehu musí  útočník zdolať najskôr túto frontu.

Z týchto dôvodov bolo položené ťažisko obrany na Kamzíči vrch a Kӧnigswart.

K návrhu boli priložené podrobné plány ohnísk odporu, typy pre úkryty, palebné postavenia atď., výpočet pracovníkov a materiálu, potreba zbraní a posádky, úlohy jednotlivých ohnísk odporu atď.

Náklad na materiál bol vypočítaný čiastkou 350 000 K.

Vojnová posádka pevnosti Bratislava, schválená ministerstvom vojny mala činiť

- 22 práporov (z toho ½ roty pre priame zaistenie mostu)

- 2 eskadróny

- 7 poľných batérií ( 5 kanónovýcvh, 2 húfnicové)

- 4 roty pevnostného delostrelectva

- 4 domobranecké delostrelecké oddiely

- 2 technické roty

- 14 pracovných oddielov

Vojnová výzbroj pevnosti bola stanovená takto:

-          6 guľometov ráže 11m/m (Montigmi)

-          86 9 cm kanónov

-          14 12 cm kanónov

-          14 18 cm kanónov

Bezpečnostná posádka mala činiť

-          14 práporov

-          2 eskadróny

-          7 poľných batérií

 

                                                                 1914.

 

V auguste 1914 vypukla svetová vojna.

5. augusta nariadené priame zaistenie dunajského mostu ministerstvom vojny.

8. augusta zriadené veliteľstvo predmostia.

V polovici augusta nariaďuje ministerstvo vojny zaistenie materiálu a náradia pre stavbu opevnenia na základe zákona o vojnových úlohách.

23. augusta nariaďuje ministerstvo vojny zahájenie opevňovacích prác ako prác núdzových pre nezamestnaných, prepustených z množstva podnikov, ktoré zastavili výrobu.

Keby nebol dostatok robotníkov z dobrovoľne sa hlásiacich nezamestnaných, mali byť pracovníci zaistení na základe zákona o vojnových úkonoch. Práce mali byť započaté na oboch brehoch, ale prednosť mal breh južný. Najskôr mali byť prevedené práce zemné, maskovanie a prekážky. Úprava predpolí ( kácanie, strhávanie objektov) nemala byť zatiaľ prevádzaná. Tieto práce mali byť ukončené do polovice októbra1914.

Zároveň bolo upravené týmto výnosom postavenie veliteľa predmostia. Podliehal priamo  ministerstvu vojny a bol zároveň posádkovým veliteľom v Bratislave.

Ako bezpečnostné posádky pre pevnosť sa mali použiť útvary, ktoré pre prevedenie mobilizácie zostali v posádke.

25. augusta 1914 začali opevňovacie práce. Stavbu opevnenia riadilo ,,opevňovacie stavebné riaditeľstvo“ (Befestigungsbaudirektion), podriadení veliteľovi predmostia.

Majitelia pozemkov, na ktorých pozemkoch opevnenie viedlo, dostávali každoročne odškodné podľa zákona o vojnových úkonoch. Prác sa zúčastnilo hneď od začiatku asi 1000 mužov, väčšinou pracovných oddielov. Tento počet sa stále zvyšoval, až dosiahol 1. októbra maximum 6000 mužov.

26. augusta 1914 nariaďuje ministerstvo vojny na žiadosť HV., aby boli na dôležitých miestach na severnom brehu vybudované kryty pre štvrtinu posádky, ktoré by chránili proti poľnému delostrelectvu (do ráže 15,5 cm). Zákopy(aj spojovacie) mali byť zakryté (skúsenosti z ruského bojiska). V októbri bola posádkou pevnosti VIII. Domobranecká teritoriálna brigáda, zložená zo 4 domobraneckých práporov a z 2 domobraneckých delostreleckých oddielov.

 

                                                                 1915. 

 

V januári navrhuje veliteľ predmostia ministerstvu vojny doplniť opevnenia Bratislavy predsunutými ohniskami odporu asi vo vzdialenosti 7½ km od mostu, pretože len tak sa dá bratislavský most zaistiť proti všetkým eventualitám. Tieto predsunuté ohniská odporu by boli obsadené v celku 15 prápormi. V tej dobe pracuje na opevnení ešte 4500 osôb. Koncom februára je opevnenie zhruba vybudované. 21. marca nariaďuje ministerstvo vojny v dohode s HV. So zreteľom k vojnovej situácii – likvidáciu opevňovacích prác:

-          začaté objekty dokončiť

-          nové objekty nezačať stavať

-          všetky objekty udržiavať v dobrom stave

Preto neprišlo tiež k stavbe predsunutého postavenia, s čím inak ministerstvo vojny súhlasilo. Toto postavenie malo byť len preskúmané a všetko malo byť pripravené tak, aby v čase potreby mohlo byť ihneď prikročené k stavbe.

V máji (Taliansko vstúpilo do vojny) nariaďuje ministerstvo vojny venovať zvláštnu pozornosť budovanie opevnenia na južnom brehu.

Na opevnení pracuje ešte asi 3000 osôb.

5. augusta nariaďuje ministerstvo vojny ukončenie opevňovacích prác. Pracovné oddiely boli postupne pridelené inam, tak že počet pracovníkov klesol asi na 500.

1. októbra bolo opevnenie dobudované, počítajúc v to prekážky, úkryty, kaverny, stavbu ciest (na Kamzík a Kӧnigswart) a vyčistenie predpolí na 30 – 50 m pred prekážkami.

Veliteľ predmostia mal ministerstvu vojny podať návrh, ktoré objekty by bolo dobre trvalo zachovať.

25. novembra nariaďuje ministerstvo vojny – keďže je to v záujme vojenskej správy udržať najdôležitejšie opevnené objekty pre budúcnosť  – získať od majiteľov pozemky, na ktorých sú postavené , kúpou alebo na základe zákona o vojnových úkonoch.

K prevedeniu tohto výnosu – asi z nedostatku  peňazí – neprišlo.

Koncom roku klesol počet pracovníkov na 400 mužov.

Most bol zaistený po dobu vojny strážou (v AU Café). Mala 1 strážnika so svetlometom a záchranným člnom pri stráži, 1 strážnik stál na pozemnom pilieri na južnom brehu. Stráž mala obstarávať tiež OPL (puškami). Most bol sám uzatvorený na obidvoch stranách drevenými dverami. Pozemné piliere boli obklopené drôtenými prekážkami.

 

 

 

                                                                 1916.

 

Vojnová posádka nebola Bratislave nikdy pridelená. K bezpečnostnej posádke Bratislavy náležal 1. januára:

-          veliteľ predmostia so štábom a opevňovacím stavebným riaditeľstvom

VIII. Domobranecká teritoriálna brigáda:

-          pomocná rota

-          domobranecký teritoriálny prápor 61

-          strážny detašement dunajského mostu domobranecký delostrelecký oddiel ( bez diel)

-          svetlometná čata

-          2 spojovacie čaty

-          3 pracovné oddiely (celkom 300 mužov).

V apríli nariaďuje ministerstvo vojny likvidovať opevnenia. Bolo započaté s rozoberaním prekážok. Pracovníkov bolo asi 300 (zajatcov a civilných robotníkov).

1. mája bolo veliteľstvo predmostia a jeho posádka rozpustená. V júny končia práce spojené  s rozoberaním prekážok, prikračuje sa k zasypávaniu zákopov, k búraniu domov a p.

 

                                                                   1917.

 

Pokračuje sa v likvidácii opevnení.

V marci nariaďuje ministerstvo vojny zrušenie permanentných objektov(úkrytov, kaverien a p.) a vrátenie pozemkov majiteľom.

 

 

                                                                    1918.

Likvidácia opevňovacích prác pokračuje.

Betónové úkryty boli – pokiaľ to majitelia pozemkov žiadali – odstránené, alebo im zdarma (alebo za malú náhradu asi 100 K) odovzdané. Kaverny boli odovzdané majiteľovi pozemku v pôvodnom stave alebo zahádzaním vchodov kamením.

Vybudované cesty boli tiež bez náhrady odovzdané majiteľovi. Získaný materiál  bol predaný v dražbe.

 

 

Po prevrate.

 

Plná likvidácia bratislavského opevnenia bola prevedená až v rokoch prevratových našou vojenskou správou.

Zbytky opevnení – nezničené kaverny a betónové kryty – nájdeme ešte dnes v miestach, kde prebiehalo vojnové obranné postavenie. O mnohých sa dozvieme od turistov.

 

                                                                       Záver.

 

Opevnenie Bratislavy – tak ako bolo vystavené v rokoch 1914 – 1915 – vyhovovalo svojej úlohe a pomerom na počiatku vojny, kedy dostrel poľného delostrelectva nepresahoval 6 km. Bratislavský most – a o ten v podstate išlo – bol vždy mimo účinný dostrel tohto delostrelectva (4 km).

Ako náhle však za vojny boli zavedené nové vzory poľných diel s dostrelom až do 9 km, opevnenie nevyhovovalo. To malo byť napravené predsunutými ohniskami odporu, ktoré boli navrhované v obvode najmenej 7½km od mosta. Tým by opevnenie nebolo takej potrebnej hĺbky.

Dnešným pomerom by však ani toto zlepšenie nevyhovovalo.

 

Zdroj:  Vojenské rozhledy, 1935,

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

zdroj: http://pevnosti.sk/

7 komentárovBunkre z obdobia 1. sv. vojny “KAVERNY”

Napíšte komentár

  

  

  

Môžete použiť tieto HTML tagy

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>