Partneri – zľavy pre členov

















Army shop ARMY ORIGINAL sa zaoberá internetovým predajom maskáčov a maskáčových doplnkov rôznych armád


armyshop, military, outdoor, airsoft, E-ARMY






















Army shop a army výpredaj








Zľavy sú poskytované
na členský preukaz.

Pri on-line nákupoch uvádzajte
žiadosť o zľavu do poznámky
v objednávke spolu s Vaším
členským číslom.

Pre členov





Zabudli ste heslo?

Drnov

imgp4095  Objekt Drnov slúžil ako veliteľské stanovište protivzdušnej obrany Českej republiky zo zameraním na ochranu Prahy, ktorá sa nachádza cca tridsať kilometrov vzdušnou čiarou. Z bunkra Drnov bolo riadených osemnásť oddielov, ktoré boli rozmiestnené v okolí Prahy, aby zaisťovali bezpečnosť vzdušného priestoru. 
Objekt bol dostavaný v roku 1985. Jeho výstavba trvala päť rokov, čiže vzhľadom na rozsah a štýl výstavby táto prebiehala veľmi rýchlo. Postup prác bol rovnaký, ako v prípade Pražského metra. Bola vykopaná veľká jama, v ktorej bol vybetónovaný skelet objektu. Následne bola celá jama zavezená predtým vyťaženou zeminou. Celý objekt sa rozkladá na 5500 metroch štvorcových a na niektorých miestach má až štyri poschodia. imgp4099 Jedná sa o jeden z najväčších objektov tohto typu v Českej republike a taktiež o jeden z najmodernejších, pretože po roku 1985 už neboli takto veľké veliteľské stanovištia budované. Náklady na výstavbu boli vyčíslené na pol miliardy KČS. Pre porovnanie plat vysokoškolsky vzdelaného človeka bol v tých časoch okolo 2000 KČS v hrubom. Napriek takto vysokej investícii nebola funkčnosť objektu dlhá. Už v roku 1989 došlo k zmene politického usporiadania a zo západného, dovtedy nepriateľa, sa stal spojenec, pričom ochrana bola projektovaná najmä z dôrazom na západ. Aktivita protivzdušnej obrany klesala, vybavenie bolo odvážané až keď roku 2003 boli na vedenie protivzdušnej obrany používané už len základné kancelárske potreby. Rozhodli, že i tento objekt bude armádou opustený a vyradený z evidencie majetku armády.
Od roku 2009 je objekt spravovaný združením v spolupráci z miestnym zväzom obcí. V roku 2014 bol objekt sprístupnený pre verejnosť. Otvorené je cez víkendy, mimo víkendov len pre vopred objednané skupiny: prehliadku si môžete rezervovať TU – odkaz na stránky bunkru.
Prehliadka objektu začína pri nákladnom vchode. imgp4053 Počas prevádzky armádou bol trvalo uzavretý. Výmena personálu sa konala výlučne podzemnou chodbou z priľahlých kasární. Bolo to z dôvodu utajenia pohybu osôb pred nepriateľom.
Objekt sa delí na dve základné časti. Prvá je nečistá, čo znamená, že v prípade zamorenia vonkajšieho priestoru bojovými látkami, mohlo dôjsť ku kontaminácii aj v tejto časti. Druhá časť je čistá, čiže tu už zamorenie nehrozilo. Objekt bol trvalo pretlakovaný, teda tu bol vyšší tlak vzduchu, ako vonku. Bolo to z dôvodu, aby nedochádzalo k nasávaniu vzduchu inak, než cez sústavu filtrov. Rozdelenie objektu na čistú a nečistú časť bolo aj z dôvodu umiestnenia technológií. V nečistej časti boli zariadenia, ktoré museli byť spojené z vonkajším svetom. V čistej časti na nachádzali prevažne miestnosti pre personál, poďme ale po poriadku:
imgp4059 imgp4048 imgp4058 Ako do prvej miestnosti v nečistej časti vstupujeme do miestnosti dieselagregátov, ktorú obýva štvorica agregátov, každý o výkone 400kw. Ich celkový výkon by stačil na napájanie 600 domácností. Na prevádzku objektu však stačili 2 tieto agregáty. Ďalšie dva boli ako okamžitá náhrada v prípade poruchy. Objekt disponoval 30 000 litrovou nádržou na naftu, ktorá stačila na osem dní prevádzky všetkých štyroch agregátov súčasne. Armáda mala k dispozícii ešte ďalších šesť mobilných agregátov. Nasávanie vzduchu agregátov je označené žltou farbou, tak ako plyn. Bolo to z dôvodu, že tento vzduch neprechádzal filtrami a bol upravovaný len automatickým protivýbušným uzáverom. Odvod spalín bol riešený na povrchu rozptylovými komorami. Tie zabezpečovali, že objekt nebolo možné identifikovať tepelne navádzanými zbraňami a ani vizuálne dymom. Miestnosť z agregátmi musela byť dodatočne chladená šesticou chladičov, ktoré zabezpečovali akú takú prijateľnú teplotu v miestnosti, ktorá počas prevádzky agregátov aj napriek chladičom dosahovala až 45°C.
Vzduchotechnika pre takýto objekt má už úctyhodné rozmery, že sa ňou dá prechádzať. Ako prvé vidíme automatické protivýbušné uzávery. imgp4064 imgp4065 imgp4069 Tieto fungovali na gravitačnom princípe a v prípade prudkého poklesu, alebo zvýšenia tlaku sa automaticky uzavreli, čím zabránili vniknutiu tlakovej vlny. Filtre sú v poradí tri. Prvý je hrubý prachový filter – odstraňuje čiastočky prachu a bežných nečistôt. Nasledovali jemné prachové filtre na jemný rádioaktívny prach. Posledná bola úprava pomocou kolektívnych filtrov, ktoré očistili vzduch od ostatných látok vrátane bojových. Fungovali na princípe katalyzátora. Tieto posledné filtre boli armádou demontované.
Posledná miestnosť nečistej časti bola kľúčová pre fungovanie celého objektu. V roku 1985 boli bežné teplom navádzané zbrane a armáda sa musela vysporiadať s prebytočným teplom vznikajúcim prevádzkou objektu. Táto miestnosť zabezpečovala chladenie celého objektu, resp. prívod chladiacej vody.
Chladenie bolo riešené výmenníkovým systémom. imgp4073 Zaujímavosť je, že voda čerpaná z vonkajšej nádrže za účelom chladenia sa vracala do prírody potrubím ústiacim nad touto nádržou, preto dochádzalo k cirkulácii vody a v prípade dlhšieho chladenia sa začalo z nádrže pariť. Chladenie bolo pre ruskú techniku natoľko dôležité, že v prípade výpadku tohto chladiaceho okruhu by objekt do tridsať minút prestal byť bojaschopný. Na to, aby mali aspoň tridsať minút na opravu slúžila záložná nádrž o objeme päť kubíkov.
Nasledovala hrubá stena s tlakovými dverami a očistným okruhom, ktorým museli vstupujúci prejsť v prípade zamorenia.
imgp4076
Posádka objektu bola 170 ľudí v bojovom stave, v mierovom sa o objekt staralo tridsať údržbárov. Akýkoľvek pohyb osôb do čistej časti bol realizovaný výhradne cez očistný okruh, ktorý mal počas mierových časov aktívnu skratku. V prípade zamorenia bola táto ale uzavretá, a bolo nutné prejsť očistou, ktorá trvala 45 minút a bola riadená sústavou časových relé, ktoré umožňovali otvoriť dvere do ďalšej časti až po ukončení úkonu v predchádzajúcej. Čiže vojak nemohol nijako ovplyvniť čas očisty a musel vykonať všetky predpísané úkony. Kapacita očistného okruhu je päťdesiat ľudí za dvadsaťštyri hodín.
V čistej časti bol tlak vzduchu z dôvodu pretlakovania vyšší, než v nečistej časti, aby nedošlo ku kontaminácii. Technológie v tejto časti nesmeli byť spojené s vonkajším priestorom.
Čistá časť mala zvlášť strojovňu klimatizácie a kúrenia. imgp4085 Odtiaľto bola zabezpečovaná stála teplota pre čistú časť objektu. Pri vypnutej bojovej techniky bol objekt vykurovaný troma elektrickými bojlermi. V prípade zapnutia bojovej techniky nastal opačný problém a objekt bolo nutné chladiť. V ďalšej technologickej miestnosti nájdeme dve práčky vzduchu. Zabezpečovali kompletnú úpravu vzduchu. Zaujímavosťou však je že zo začiatku pri zapnutí týchto zariadení vojaci začali trpieť rôznymi respiračnými chorobami, ktoré po vypnutí práčok ustali. Neskôr, keď zaviedli pravidelnú dezinfekciu práčok, tento problém sa už nevyskytoval. imgp4092 imgp4094
Objekt bol pripravený aj na eventualitu nemožnosti nasávať okolitý vzduch a upravovať ho filtrami. Pre tento prípad sa v objekte nachádzala miestnosť s 210 tlakovými nádobami zo stlačeným kyslíkom. Tieto zabezpečili pretlak až na ďalších osem hodín, kedy sa predpokladalo, že aj pri priamom zásahu už bude možné opätovne spustiť filtračný systém.

Predposlednou technologickou miestnosťou je nádrž na vodu. imgp4093 Aby v nej bola stále čerstvá voda, bola nádrž prepojená z kasárňami, kde používali vodu z nádrže, ktorá bola ihneď doplnená z rozvodov. Až v prípade hermetizácie objektu sa odvod do kasárni uzavrel, a celých 38 tisíc litrov bolo len pre potreby bunkra. Nie je tu ale žiadny ďalší zdroj vody, preto táto zásoba definitívna a ani kvapka viac. V tej dobe to bol najviac určujúci parameter životaschopnosti objektu v prípade hermetizácie. Voda podľa výpočtov mala vydržať na 21 dní prevádzky. Posledná miestnosť je už spomínaná miestnosť s tlakovými nádobami.
Nasledovala bojová časť objektu, dôvod, prečo boli vybudované všetky doteraz uvádzané miestnosti s technológiou nutnou na prežitie a prevádzku bojovej časti. Samozrejme táto časť sa nachádzala v čistej časti objektu. Srdcom bojovej časti je sála bojového velenia. Z tohto miesta bola riadená všetka bojová činnosť celej brigády. Tu sa nachádzala sála bojového velenia 71. raketovej brigády. Vľavo od nej je sála 56. rádiového pluku, ktorý mal na kopci nad objektom pomerne veľké rádiové pole, kde boli umiestnené rádiolokátory s dosahom až 1500 km. Monitorovali vzdušný priestor až k hraniciam Anglicka. Dáta z lokátorov boli zvedené do automatického systému velenia, ktorý reprezentoval sálový počítač sídliaci v prívesoch za ťahače. Boli zaparkované v ďalšej časti objektu, ktorá momentálne slúži ako depozitár. Dáta sem boli privádzané nielen z Drnova, ale aj z ďalších rádiolokačných staníc v okolí.
Automatizovaný systém velenia bol demontovaný už v 90. rokoch. Jeho výstup bol na takzvané pracoviská ARM nachádzajúce sa vo veliteľskej sále. Na druhej strane oproti rádiológom sídlilo vedenie stíhacích oddielov. Systém automatického velenia už vtedy dokázal na diaľku riadiť stíhačky v poloautomatickom režime. Piloti ho ale nemali radi, nakoľko mu nedôverovali. V sále velenia stíhačiek sa dodnes nachádza obraz bratských stíhačiek. Jedna bola česká a druhá sovietska. Po roku 1989 to bola neprijateľná situácia, preto bol na sovietsku stíhačku prilepený v oblasti Sovietskej hviezdy Český znak.
imgp4103 imgp4095 imgp4096
Oddelene od haly ale s výhľadom do nej sa nachádzali smernici. Mali na starosti komunikáciu medzi jednotlivými oddielmi a velením. Každý zo smerníkov mal pridelené 2-3 oddiely. Naproti ním za sklenenými planchetmi sedeli operátori, ktorí každú minútu zakresľovali polohy všetkých vzdušných cieľov. Zaujímavosťou je, že museli zakresľovať zrkadlovo obrátene, aby situáciu velitelia z druhej strany videli správne.

Ako posledná časť prehliadky nás čaká expozícia rakiet, ktorú ponechávame bez komentára.


Fotogaléria z celého objektu:

Informácie použité v texte boli získané počas prehliadky objektu z výkladu sprievodcu. Fotografie a text vyhotovil Lukáš Vladovič.

Napíšte komentár

  

  

  

Môžete použiť tieto HTML tagy

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>