Od roku 1933 sa Československo rozhodlo okolo svojich hraníc vybudovať obranný systém, ako reakciu na nástup Hitlera a fašizmu k moci. Bunkre a malé betónové pevnosti. Opevnenia sa mali budovať až do roku 1951 , po „Mníchovskej zrade“ a následnom rozdelení Československa boli práce na tomto obrannom systéme zastavené.
B-S-1 “Štěrkoviště“
B-S-2 “Mulda”
B-S-4 “Lány”
B-S-5a,5b “Vídeň I a II” Zničený (údajne sa nachádza pod diaľnicou)
B-S-6 “Vrba”
B-S-7 “Cvičiště”
B-S-8 “Hřbitov” – najväčší bunker teraz je z neho múzeum
B-S-9 “Kittsee”
B-S-10 “Tři hranice”
B-S-11 “Janík” Zničený
B-S-12 “Oroszvár” Zničený
B-S-13 “Stoh”
B-S-14 “Duna”
B-S-15 “Ostrov”
Na Slovensku sa zachovalo niekoľko desiatok objektov: v údolí okolo rieky Moravy, v Bratislave, v Komárne, pri Lučenci a ďalších miestach popri južnej hranici s Maďarskom. Jediný ucelený obranný úsek sa zachoval v Bratislave na území Petržalky. Bunkre tam kopírovali vtedajšiu štátnu hranicu. Začínajú na severe pri Dunaji oproti Karloveskej zátoke, pokračujú smerom na hraničný prechod Berg, obchádzajú sídlisko Kopčany, stáčajú sa východne k sídlisku Lúky a popri Chorvátskom ramene opäť končia pri Dunaji. Línia prebiehala pozdĺž Chorvátskeho ramena z toho dôvodu, že v tom období ešte Rusovce, Jarovce a Čunovo nepatrili do ČSR
Bunkre B-S-5, 6, 7, 9, 10, 11, 12 a 14 boli postavené ešte v roku 1934 , tieto bunkre mali iba guľometné výzbroje
S výstavbou bunkrov B-S-1, 2, 3, 4, 8, 13 a 15 sa začalo na jeseň v roku 1937 a dokončené boli na jar 1938. Konštrukcie bunkrov boli odvodené od známej francúzskej Maginotovej línie, ale boli podstatne vylepšené. Tieto bunkre už boli vybavené kanónmi a mali ďalšie štandardizované zbrane a vybavenie..
Do jesene 1938 bolo petržalské opevnenie kompletne stavebne dokončené vrátane doplnkových objektov a veliteľských stanovísk, prekážok, kabeláže, kábelových komôr a studní, vzduchotechniky a vnútorných inštalácií objektov. Na objektoch boli osadené pancierové zvony a kupoly. Do objektov boli dodané zbrane (6 kanónov s 5000 nábojmi a 103 guľometov s 2,5 mil. nábojov). Na obranu opevnenia bol určený hraničiarsky prapor č.50 s počtom 1500 vojakov. Opevnenie Bratislavy dosiahlo ako jediný ucelený úsek pohraničného opevnenia vysoký stupeň dokončenosti a bojaschopnosti a predstavovalo v tej dobe vzor čs. pevnostného pásma
K hlavnej línii bunkrov na petržalskom predmostí patrili aj ďalšie doplnkové objekty: veliteľské stanovištia, objekty ľahkého opevnenia, úkryty pre protitankové kanóny, káblové siete a pod. Bunkre boli navyše chránené železobetónovými ježkami, oceľovými rozsocháčmi a oceľovými kolíkmi na upevnenie ostnatých drôtov. K bunkru B-S-4 a B-S-8 patrili protitankové priekopy po oboch stranách. Výstavbu obrannej línie v Petržalke počnúc rokom 1934 zabezpečovala stavebná firma Ing. Rudolf Frič z Bratislavy. Opevnenie v Petržalke dosiahlo ako jediný ucelený úsek pohraničného opevnenia vysoký stupeň dokončenosti a bojaschopnosti a predstavovalo v tej dobe vzor československého pevnostného pásma. V roku 1939 ho na základe Mníchovskej dohody obsadila nemecká armáda. Bunkre boli v apríli 1945 čiastočne použité pri ústupových bojoch tejto armády.Po 2. svetovej vojne boli bunkre znovu vyzbrojené a doplnené súdobým vojenským materiálom. Malé kanóny kalibru 47 mm boli nahradené bezzáklzovými kanónmi kalibru 85 mm. V 50-tych rokoch boli takmer všetky bunkre zahrnuté do hraničného pásma (boli za ostnatým plotom) a neboli verejnosti prístupné. Hraničné pásmo bolo zúžené v 70-tych rokoch pri výstavbe petržalských sídlisk, pri ktorej boli dva bunkre a ďalších niekoľko vzácnych objektov zničených. Po roku 1989 bolo hraničné pásmo zrušené. Objekty B-S-1 až 4 (v Pečnianskom lese) a B-S-8 (vedľa vojenského cintorína) ostali vo vlastníctve armády, boli zakonzervované a uzavreté
Výzbroj Bunkrov :
Až na výnimky boli vo veľkej väčšine pechotné zruby vyzbrojené rovnako. Zrub disponoval väčšinou možnosťou paľby na oba smery, kolmo na smer postupu nepriateľa – tzv. “obojstranné” zruby. Objekty mali rôznu odolnosť podľa svojej dôležitosti. Odolnosť bola charakterizovaná hrúbkou stien objektu. Menšia odolnosť sa udávala dvomi arabskými (1,2), väčšia štyrmi rímskymi (I,II,III,IV) číslicami. Väčšina zrubov mala 2 poschodia – bojové (horné) a tylové (spodné, zapustené pod úroveň terénu). Na zastavenie postupu obrnenej techniky slúžil 47 mm protitankový kanón vz.36 s originálne riešeným rýchlopalným systémom, dosahujúcim pri prototypových skúškach kadenciu až 35 rán za minútu. Bol väčšinou spriahnutý s ťažkým guľometom vz.37 kalibru 7,92 mm (takto spriahnuté zbrane mali označenie L1). Menej exponované úseky opevnenia mali byť vyzbrojené 37 mm protitankovým kanónom vz.34, spriahnutým s ťažkým guľometom (zbraň L2). Na elimináciu živej sily bolo určené guľometné dvojča 2 x 7,92 mm (zbraň M). Tieto zbrane tvorili hlavnú výzbroj a boli umiestnené v streleckých miestnostiach po stranách bojového poschodia zrubu. Ďalšie ľahké guľomety vz.26 (zbraň N) a ťažké guľomety vz.37 (zbraň D) bránili buď tylový priestor opevneného pásma, alebo mohli byť lafetované v pozorovacích zvonoch a streleckých kupolách na streche zrubu a postreľovali okolie a predpolie zrubu. Niektoré zruby mali byť vyzbrojené aj pevnostným kazematovým mínometom kalibru 90 mm (zbraň G), umiestneným v tylovom poschodí zrubu, alebo otočnou guľometnou vežou s dvojicou ťažkých guľometov
Ďalším druhom objektov na petržalskom predmostí boli doplnkové objekty. Dva z týchto objektov patria tiež medzi rarity, ktoré sa nikde inde nevyskytujú. Ich zoznam a rozmiestnenie v teréne:
B-S-I,III a V-Zničený
B-S-II – úkryt pre protitankový kanón, LO vz.37 typ H“.
B-S-IV “Milada”- jediný postavený objekt 1. stupňa odolnosti v čs. opevnení. Bol vyzbrojený dvomi dvojčatami ťažkých guľometov a dvomi guľometmi ľahkými. Jeho súčasťou bol protitankový kanón.
Okrem bojových objektov bolo petržalské predmostie vybavené aj opevnenými veliteľskými postaveniami. Tento druh objektov mal byť pôvodne rozmiestnený v celom čs. opevnení, nakoniec boli postavené len 4 objekty v Petržalke.
B-SV-1 Vpečianskom lese bývajú tam bezdomovci
B-SV-2 V záhrade používajú ho pivnicu
B-SV-3 – Zničený pri výstavbe Petržalky.
B-SV-4 – Vyzerá byť funkčný jediný je zamknutý a nemá žiadnu strieľňu
B-SV-5 Zničený pri výstavbe Petržalky.
Mapy bunkrov kde sa ktorý nachádza
Leave a Reply