Charakter objektu:Železobetónový objekt (bunker ?)
Lokalita:Lučenec – Ľadovo (severne od Lučenca)
Poloha:48.34718; 19.620806
Neďaleko Lučenca v smere na Halič sa nachádza zaujímavý železobetónový objekt, ktorý je tak trochu záhadou. Nie je súčasťou žiadnej obrannej línie bunkrov, ktoré boli na obranu hraníc vybudované v období 1. Československej republiky. Druhá – severná obranná línia ropíkov sa tiahla južne od Lučenca. Prvá línia ropíkov, ktorej objekty sa dodnes až na dva ropíky v Novohrade (jeden je v okrese Veľký Krtíš a druhý v okrese Lučenec) nezachovali, splývala v minulosti so slovensko-maďarskou hranicou. Vzdušnou čiarou by mohla byť vzdialenosť medzi týmto objektom a druhou (severnou) líniou ropíkov cca 7 – 8 km.
Objekt (bunker ?) sa nachádza v priestore vymedzenom mestom Lučenec a dedinami Halič a Tomášovce. Aký bol jeho účel? Ťažko povedať. Je osamotený. Severne od neho je lesík – Panská hora. Južne a juhovýchodne polia a potom mesto Lučenec. V súčasnosti sa nachádza temer uprostred pomerne rozsiahlej fotovoltaickej elektrárne Ľadovo. Nie je jasné, kedy presne vznikol, no vysvetlenie by mohla ponúkať skutočnosť, že na mape z medzivojnového obdobia, je v tomto priestore naznačené vojenské cvičisko (strelnica?) a zároveňpočas 1. Československej republiky bolo v tomto priestore letisko Ľadovo, fungujúce ešte aj v 50. rokoch 20. storočia. V medzivojnovom období využívala toto letisko napríklad aj MASARYKOVA LETECKÁ LIGA V LUČENCI, ktorá vznikla v novembri 1926. Mala vyše 100 členov. Predsedom ligy bol plukovník Hrúza, veliteľ 25. pešieho pluku. V roku 1934 usporiadali letecké dni za účasti 7 000 divákov (DRENKO, J.: Kapitoly z dejín Lučenca). Letisko malo tiež vojenský význam z hľadiska obrany hraníc, a v čase zvyšujúceho sa ohrozenia republiky v roku 1938 bolo v tomto priestore uskutočnené cvičenie, ktoré zahŕňalo i lietadlá z tohto letiska. Je veľmi málo zmienok o letisku Ľadovo v predvečer druhej svetovej vojny, ale niečo predsa len: …V tom momente každý sa musel chovať tak ako to bolo predpísané, žiadny pohyb – na cestách, na okolí bol zamedzený, a aby to bolo ešte vierohodnejšie a dôraznejšie, tak sa do týchto cvičení zapojili vojenské lietadlá z neďalekého vojenského letiska, stadeto od Ľadova. Takže toto bolo všetko, toto cvičenie bolo podfarbené hukotom leteckých motorov.“ (Dostupné na: http://www.upn.gov.sk/filmy/jozef-cerina-1931).
Relatívne známe letisko Lučenec – Boľkovce (v rokoch 1982 a 2002 sa tu uskutočnili majstrovstvá sveta v parašutizme) leží v inom priestore – východne od Lučenca.
Pre zaujímavosť možno uviesť, že tento priestor je na pristávania malých lietadiel stále vhodný. V roku 2011 alebo 2012 tu z poľa bez problémov štartovalo a pristávalo práškovacie lietadlo tzv. Čmeliak.
Súvislosť objektu s letiskom, v kontexte obrany slovensko-maďarskej hranice, by mohla byť veľmi pravdepodobná. V blízkosti bola v minulosti aj železničná (dnes už zaniknutá) trať Lučenec – Halič. V blízkosti je zreteľné torzo tejto trate, podobe premostenia potoka Tuhár. V tom čase, v predvečer druhej svetovej vojny, dôležitú úlohu zohrával fakt, že letisko bolo v relatívne slovenskom priestore, tiež v dostatočnej vzdialenosti za líniou druhosledových opevnení, a nie niekde v obkolesení dedín s maďarským obyvateľstvo, kde by sa dalo rátať v prípade konfliktu aj so sabotážnymi akciami, zo strany negatívne voči Československej republike naladenej časti obyvateľstva. Na druhej strane, po Viedenskej arbitráži sa týmto priestorom tiahla nová slovensko-maďarská hranica. Tá tu mala veľmi pozoruhodný tvar. Mala podobu úzkeho výbežku do slovenského územia až po Halič. Údajne si pričlenenie Haliče k Maďarsku zabezpečil gróf Forgáč. Letisko sa tiež ocitlo na maďarskom území.
Aj vzhľadom na to, čo bolo napísané vyššie, je pravdepodobná možnosť súvisu bunkra s niekdajším čs. letiskom alebo cvičiskom. Minimálna pravdepodobnosť je, že súvisel alebo bol postavený v kontexte novej hranice Slovenského štátu a hortyovského Maďarska – v tom prípade by to už bolo na maďarskom území. V otvorenom priestore bol zo slovenského územia (hranica bola len niekoľko desiatok metrov) veľmi dobre viditeľný, vrátane bočných vstupov, či výstupov. Takže táto možnosť je veľmi málo pravdepodobná. Skôr by ho bolo možné dať do súvislosti s niekdajším cvičiskom.
A teraz k samotnému objektu. Betón podlieha výrazne zvetrávaniu, veľmi sa drobí a nedá sa porovnať s kvalitou betónu použitom na ropíkoch. Celkovo je to úplne odlišný charakter stavby. Väčšina vnútra objektu je bez stropu, ten čiastočne prekrýva len postranné vstupy – vstupné chodby do objektu. Hrúbka stien je cca 30 cm. Vnútorné steny nie sú kolmé. Od podlahy k stropu sa „chodby“ mierne rozširujú. Celý objekt je nad úrovňou terénu, ale zo všetkých strán je zemný násyp až po hornú úroveň objektu. Na určitých miestach sú v stenách výklenky s neznámym účelom. V objekte nie sú žiadne strieľne, alebo otvory, ktoré by sa takto dali využiť.
Nedáva to niekomu väčší zmysel, alebo nepozná niekto niečo analogické na Slovensku? Každý názor je dobrý a najlepšie sú tie, ktoré napadnú človeka hneď v prvom momente. V tomto priestore je ešte jedna zaujímavosť, ale to až niekedy nabudúce.
alac.jan@gmail.com
Leave a Reply