OZ Bunkre
Fórum
Sedemdesiata šiesta protilietadlová brigáda bola založená v roku 1961. Jej úlohou bolo zaistenie raketovej obrany vzdušného priestoru nad Brnom. Po Pražskej sedemdesiatej prvej protilietadlovej raketovej brigáde, ktorá bola vybudovaná v roku 1959, druhou brigádou vybudovanou v rámci PVOS ČSSR. Od začiatku bola v podriadenosti Brnenskej druhej divízie PVOS. Za dlhé pôsobenie sedemdesiatej šiestej brigády boli jej oddiely postupne vyzbrojované protilietadlovými kompletmi SA-75M Dvina, S-75M Volchov, S-125 Neva a S-200 Vega s cieľom zabezpečenia obrany severného vzdušného priestoru.
Základňa siedmeho protilietadlového raketového oddielu Ořechov vykazuje všetky prvky typické pre oddiely vyzbrojené S-125M v ČSLA. Prvé základne boli budované od začiatku sedemdesiatych rokov v rámci sedemdesiatej prvej brigády Praha, potom nasledovala sedemdesiata šiesta v Brne a nakoniec v osemdesiatych rokoch pri sto osemdesiatej šiestej protilietadlovej raketovej brigáde Pezinok. Vzhľadom k tomuto rokovému rozpätiu, miestnym špecifikáciám a modernizáciám S-125 je možné samozrejme badať medzi jednotlivými objektmi rozdielnosti.
Areál bývalého siedmeho oddielu je umiestnený na výraznej vyvýšenine jedenásť kilometrov od Brna s vynikajúcim výhľadom do celej Brnenskej kotliny. Na tomto mieste sídlil v rokoch 50-70 oddiel hlavňového delostrelectva.
Útvar sa skladá zo štyroch odpaľovacích plôch ležiacich na vrcholoch pomysleného lichobežníka v ktorého strede je umiestnené zodolnené povrchové stanovisko veliteľa s rádiolokátorom. Celý objekt je rozdelený na časť bojovú – C a tylovú – B. Objektom A boli nazývané obytné domy v obci Ořechov. Výstavba útvaru Ořechov bola realizovaná v rokoch 1979-82, prevažne ženijnými jednotkami v rámci výcviku. Odborné práce boli zadané podnikom z civilného sektoru. Generálnym dodávateľom bol VÚ 8440 Brno. Výška nákladov na výstavbu dosiahla 100 miliónov Kčs. Realizácia stavby a projektová dokumentácia bola vedená pod krycím názvom „výstavba zodolnenej rádiotechnickej hlásky RTH-15 Ořechov“.
Komplety S-125M Navádzané povelovo s maximálnym účinným dosahom do 25 km a výškovým dostupnom 18 km boli určené k ničeniu všetkých vzdušných cieľov. Rádiolokátorom navádzania je NRL-125M umožňujúci na cieľ, alebo skupinu cieľov navádzať súčasne dve rakety. V Ořechove sa nachádzali riadené strely 5V27 umiestnené na odpaľovacích zariadeniach 5P73.
Oddiel bol organizačne delený na štáb, veliteľskú čatu, rádiotechnickú batériu a palebnú batériu.
Prvé objekty, ktoré uvidíme pri príjazde sú tylové budovy. Hneď pri vchode je strážnica a ubytovací blok, v ktorom bolo ubytovaných až sedemdesiat štyri vojakov základnej služby. Ďalej kancelárie dôstojníkov, dôstojník kontrarozviedky a kancelária dozorcu útvaru. Sklad ručných zbraní, sociálne zariadenia, učebňa, ošetrovňa a príručný sklad materiálu nesmeli chýbať. V priľahlej budove sa nachádzala kuchyňa, jedáleň a predajňa ARMA s kotolňou na tuhé palivo. Vedľa budovy sa nachádzal zodolnený zákop pre jeden štábny voz. V časti B sa ešte nachádza trafostanica a čistička odpadových vôd, psinec a prístrešok na odpad.
Druhá časť areálu je úsek C – palebné postavenie a garáže auto parku. Blok C bol okrem pletivového plotu s ostnatým drôtom obohnaný aj tri metre vysokou stenou zo železobetónových prefabrikátov.
Za dvojitým oplotením sa podľa dopredu určenej schémy pohybovali strážne dvojice. Veliteľ stráže vždy v určenú dobu vysielal svojho pomocníka na obchôdzku medzi plotmi. Dodnes v tomto koridore môžeme vidieť stanoviská s tlačidlovým zariadením odkiaľ strážny hlásil svoju polohu.
Cestná sieť je tvorená z časti asfaltovými a prašnými komunikáciami. Hlavná prístupová cesta sa v úseku C delí na tri súbežné vetvy. Vetva A slúži k obsluhe auto parku a odpaľovacích plôch VI1 a VI2. Vetva C obsluhuje ďalšie skladovacie objekty a druhú dvojicu odpadových plôch. Vetva B sa stáča do prostriedku areálu k budove pre personál veliteľského stanoviska.
V auto parku bola garážovaná technika slúžiaca k zabezpečeniu chodu základne a k zabezpečeniu eventuálneho presunu. Riadené strely 5V27 boli uložené vo dvoch skladovacích objektoch. Každý z týchto objektov je konštruovaný ako dvojloďový. Každá loď je vybavená vlastnými 40 centimetrov hrubými dverami.
Jadrom základne je objekt pod povrchového veliteľského stanovišťa pod rádiolokátorom, tvorené troma loďami a niekoľkými miestnosťami, vrátane velitelskej miestnosti s planžetom. Každá z lodí je prístupná samostatným vjazdom z dverami, ako pri ostatných objektoch. Sála uprostred slúžila k ukrytiu prívesov rozvodnej kabíny, väzobnej kabíny systému automatického velenia, pojazdná opravárenská dielňa. V sále vľavo sa ukrývala kabína velenia a riadenia radaru. V poslednej sme mohli nájsť príves s dvoma centrálami a výcvikovú kontrolnú kabínu.
Priamo na strope objektu sa nachádzala jednotka rádiolokátora. Dvoma kadetovými šachtami bola prepojená zo systémom automatického velenia. Nasávanie a výduch vzduchu z objektu je riešený formou rozptylovej komory. Vzduch z atfosméry je nasávaný ventilátorom a tlačený do miestností potrubiami v strope. V prípade zamorenia vzduch prechádzal ešte sústavou filtrov. Ventilácia je navrhnutá na systéme pretlaku, aby sa do objektu nedostal vzduch inak než cez ventiláciu. Hermeticky oddeliť ide len oba úkryty pre hotovostnú smenu rádiotechnickej batérie. Tieto úkryty sú riešené ako vstavané prefabrikáty typu úkryt ženistov 6.
Kľúčovou súčasťou sú samozrejme štyri odpaľovacie plochy. Okolo každej z nich je približne jeden meter vysoký zemný val. Cez každú odpaľovaciu rampu bola počas mierových dôb natiahnutá maskovacia sieť. Pre každú dvojicu odpaľovacích plôch bol vybudovaný jeden objekt typu úkryt ženistov 6. Tieto slúžili pre ukrytie obsluhy pred ničivými dôsledkami odpaľovania.
Celkový počet rakiet sa pohyboval okolo tridsaťdva kusov, čiže dva palebné priemery. Z toho šesť rakiet bolo trvale nabitých po dvoch kusoch v každej z troch oplalovacích rámp. Štvrtá slúžila na výcvik a v prípade poplachu sa nabíjala ako prvá. Objekt disponoval vždy aspoň jedným voľným prepravníkom pre prípad nutnosti vybitia rakety z niektorej rampy.
Prehľadový rádiolokátor sa umiestňoval do špeciálneho jednoloďového zodolneného objektu. Umiestnený tam bol spolu s elektrocentrálou.
Posledný zodolnený objekt je taktiež jednoloďový. Tu bola umiestnená kabína aparatúry radioreléového spojenia.
K zaujímavým prvkom patria pri prízemné budovy určené ako klamné ciele.
Všetky objekty úseku C boli prepojené podzemnými káblovými tunelmi, odkiaľ sa všetky kabely v prípade vyhlásenia presunu oddielu zvinuli a transportovali na nové miesto okrem káblov palebnej batérie, táto disponovala náhradou súpravou káblov. Medzi objektami sa nachádzajú ešte dve káblové šachty. Veľká pozornosť bola venovaná kamufláži objektov od maskovacieho náteru až po kamuflážne siete.
Atypicky sa v objekte C nachádza oproti klasickému oddielu záložné nadzemné veliteľské stanovisko sedemdesiatej šiestej protilietadlovej raketovej brigády Brno. Aj v dobe mieru tu boli uložené všetky potrebné prístroje a mapy.
Článok je upravenou preloženou verziou zo stránky www.fortifikace.net
Preklad a fotografie zabezpečil Lukáš Vladovič.
Videodokument
Leave a Reply