OZ Bunkre
Fórum
Prednášal Jakub Kuruc
Fotografie z akcie a prepis zabezpečil Lukáš Vladovič
Kontrola a úprava textu – Viktória Maronova
Občianske združenie BUNKRE sa aktívne venuje revitalizácii kaverny z 1. Svetovej vojny v Dúbravke. Väčšinou, keď sa povie slovo bunkre, ľudia si vybavia bunkre z 2. Svetovej vojny, ktoré sa nachádzajú v Petržalke. Už veľa krát sa hovorilo o bunkroch z 1. Svetovej vojny, kaverny. Jedná sa o delostrelecké kryty pre delostrelcov a muníciu, ktorí mali na starosti delostrelecké postavenia v okolí. Keď spomeniem tieto informácie, tak ľudia hneď reagujú otázkou, to sú tie bunkre v Petržalke, tie vysoké? Nie, nie sú to oni. Tieto bunkre predsa len sú postavené priamo na zemi, idú smerom do zeme, čiže tam majú spodné podlažie.
Kaverna vyzerá skôr ako pivnica, je to hlavný vizuálny rozdiel medzi bunkrom a kavernou. Kaverny boli zasadené priamo do skaly, do zeme. Každá vojna niečo prináša. Hlavným dôvodom výstavby bola vojna. Či už to boli stredoveké vojny, kedy sa stavali hradby, čím lepšie boli zbrane, tým lepšie boli aj opevnenia. Toto platilo aj za čias prvej a druhej svetovej vojny. 1. Svetová vojna bola len v tom výnimočná, že to bola takzvaná zákopová vojna. Tým pádom nebolo toľko času, aby sa stavali opevnenia na všetkých územiach frontu. Najznámejšie tri fronty boli západný, východný a balkánsky.
Trojspolok vznikol roku 1887, po prvej dohode Nemcov z Rakúsko-Uhorskom. Preto sa hovorí, že kaverny boli plánované približne na rok 1902. Keďže boli stavané u nás v Karpatoch, nikdy neboli vyskúšané v priamom boji.
Čo prvá svetová vojna priniesla? V prvej svetovej vojne boli prvý krát použité chemické zbrane, čo sa odzrkadlilo v počte obetí, 10 miliónov vojakov a niekoľko miliónov civilistov padlo. Preto si táto vojna vyslúžila podnázov ako veľká vojna, z čoho sa odvodilo prvá svetová vojna. Bol to výnimočný konflikt ohromných rozmerov, do ktorého sa zapojili skoro všetky štáty vrátane Japonska. Jediné dva neutrálne štáty boli Španielsko a Švajčiarsko a potom aj Škandinávia. V tejto vojne bol nasadený roku 1915 aj prvý tank – little willy, jeho ideou bolo dopraviť vojakov za prvú líniu, aby ju odtiaľ mohli lepšie prelomiť. V tejto vojne bola posledný krát nasadená kavaléria – jazdci na koňoch.
Po založení trojspolku bolo jasné, že Rakúsko – Uhorsko sa musí pripraviť na vojnu. Keďže sa vedelo o slabej výzbroji Rakúsko-Uhorských vojsk, počítalo sa zo skutočnosťou, že Rusi prejdú až po Karpaty. Preto sa začalo stavať opevnenie až v Karpatoch. V rámci Bratislavy boli opevnené Lamač, Sitina, Dúbravka, Dlhé diely, Karlová ves. Opevnenia boli stavané kruhovým štýlom, mohli zahájiť paľbu do hociktorého bodu a veľmi ťažko by sa dobíjali. Kryty boli pre delostrelcov, muníciu a ostatné potreby. Od nich vyššie sa väčšinou nachádzali delostrelecké postavenia. Nižšie od kaverien bolo približne 6 guľometných hniezd, ktoré slúžili na obranu týchto postavení, pre prípad, že by sa nepriateľ dostal bližšie. Každá kaverna má únikový východ pre evakuáciu, niektoré majú aj dva únikové východy. Tieto bunkre boli prvým fortifikačným opevnením na našom území.
Kaverna zvonku vyzerá ako úkryt, alebo pivnička. Keď si ale predstavíme, že ju postavili pred sto rokmi, vedeli ako ju vytesať do skaly, a vybetónovať. Keďže Rakúsko Uhorsko disponovalo v tom čase, čo sa týka fortifikačných opevnení iba betónom, nedalo sa budovať iným spôsobom. Keďže to bola zákopová vojna, nebol čas na nejaké stavby. Preto sú tieto opevnenia veľmi raritné, je ich veľmi málo, väčšinou v oblastiach Talianska, Slovinska a potom sme my. My máme približne 50 opevnení. Jediné úplne dokončené kaverny na Slovensku sa nachádzajú na Kamzíku. V kavernách sa svietilo karbidovými lampami. Na výstavbu Dúbravských kaverien mali približne 8 mesiacov, preto neboli vybetónované celé. Výstavba začala 1914. Majitelia pozemkov pod kavernami dostali každý rok za využívanie ročnú rentu. Stavalo ich približne 600 ľudí z okolitých oblastí. V kavernách je stála teplota, priemerne 7°C, čiže v lete príjemný chládok, a v zime vydržateľná zima.
OZ Bunkre vzniklo na základe ľudí, ktorých zaujímajú bunkre. Začali sme skúmať, koľko ich bolo v Bratislave, zmapovali sme ich 51. Potom padlo rozhodnutie, že by sme jednu z kaverien zrekonštruovali, keďže najviac členov sídlilo v Dúbravke, začali sme hľadať tam. V dúbravke sa nachádza 8 kaverien, po bližšom preskúmaní táto dvojka bola najzdravšia. Problém tkvie v tom, že sú vysekané v bridlici a bridlica sa rada láme, niektoré z tých 8 kaverien majú práve z tohto dôvodu prepadnuté stropy. Tieto kaverny Rakúsko-Uhorská armáda predávala po vojne pôvodným vlastníkom pozemkov za 100 korún. Tí, ktorí zaplatili za túto stavbu ju mohli využívať, ktorí nemali záujem, tým bol vchod do kaverny zasypaný.
Existuje veľmi málo informácií, čo sa týka prvej svetovej vojny. Hlavný faktor je skutočnosť, že žiadny pamätníci už nežijú. Všetko, čo máme k dispozícii je buď z vojenského historického ústavu, alebo od ľudí, ktorí sa tomu venujú dlhšie.
Kaverny boli stavané tak, aby bolo vidieť z jednej na druhú. Slúžili na obranu jediného pevného mosta v Bratislave cez Dunaj – Mostu Františka 1. Aby Rusi neprešli cez Slovensko do Rakúska na Viedeň.
Kaverny sú Národná kultúrna pamiatka.
Leave a Reply